Základné informácie (zaujímavosti)

Ekologické poľnohospodárstvo využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje a ekologicky šetrné technologické postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia, prispievajú k tvorbe a ochrane krajiny. Do úvahy sa tiež berú etické a morálne ohľady. Cieľom je trvalo-udržateľný poľnohospodársky systém, ktorý vyprodukuje dostatok kvalitných potravín s ohľadom na environmentálne a sociálne faktory. Farmári hospodáriaci týmto spôsobom sa zriekajú používania umelých hnojív, syntetických pesticídov, geneticky modifikovaných osív, týrania zvierat neprirodzenými spôsobmi chovu, atď. V neposlednom rade je cieľom budovanie dôvery medzi výrobcom a spotrebiteľom.

Ekologické poľnohospodárstvo sa v modernej podobe začalo rozvíjať začiatkom 20.storočia vo vyspelých krajinách Západnej Európy. Čiastočne malo redukovať negatívny dopad hospodárskej krízy na poľnohospodárstvo znížením produkčných nákladov a zvýšením odbytu bioproduktov vyššej kvality. Od 70.-tych rokov sa ekologickí farmári združovali do národných zväzov a nadnárodných zoskupení (napr. IFOAM), ktoré pôsobili v rámci osvety, koordinácie činností, prípravy pravidiel, atď.

Vo svete hospodári v rámci ekologického poľnohospodárstva vyše 57 000 fariem v 120 krajinách a celková výmera ekologicky obhospodarovanej pôdy je viac ako 22 miliónov hektárov. Európska únia podporuje rozvoj ekologického poľnohospodárstva osvetou i finančne. V krajinách EÚ predstavuje táto forma 5 až 12 % výmery poľnohospodárskej pôdy a je do nej zapojených na tisícky subjektov (napr. v Rakúsku je 18 tisíc ekofariem).

Na Slovensku má ekologické poľnohospodárstvo, ako oficiálny a kontrolovaný systém, už takmer 20-ročnú tradíciu. Zaberá asi 6 % poľnohospodárskej pôdy (cca 1 450 000 ha) v rámci asi 380 fariem. Väčšinu výmery predstavujú trvalé trávne porasty (pasienky), asi tretinu orná pôda a zvyšok ovocné sady, plantáže zeleniny a vinohrady. Silnejšie je zastúpená živočíšna výroba (chov HD, oviec, kôz, včely). Na ornej pôde sa väčšinou pestuje obilie (napr. pšenica špaldová), strukoviny, krmoviny, či liečivé rastliny. Väčšina produkcie zo Slovenska však má odbyt ako surovina na vývoz. Na slovenskom trhu s biopotravinami zatiaľ chýbajú spracovateľské spoločnosti a trh je stále málo rozvinutý. Chýba väčšia propagácia a podpora zo strany štátu a inštitúcií. V ostatnom čase sa však zlepšuje ponuka bioproduktov v niekoľkých špecializovaných predajniach, alebo i obchodných sieťach.

Legislatíva v tomto smere je definovaná na úrovni EÚ i v rámci Slovenska. Uplatňuje sa Nariadenie Rady ES č.834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov a k nemu vykonávacie Nariadenia Komisie ES č.889/2008 a č.1235/2008. Na Slovensku platí zákon č.189/2009 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Od začiatku deväťdesiatych rokov 20.storočia sa legislatíva prispôsobovala zmenám a vývoju. Na Slovensku sú zodpovednými a normotvornými organizáciami Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a najmä jeho Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (Odbor životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva ÚKSÚPu: www.uksup.sk ). Ten registruje subjekty v rámci výroby, spracovania, predaja, či dovozu bioproduktov.

Subjekty, ktoré sú zaradené do systému ekologického poľnohospodárstva a ktoré vyrábajú, spracúvajú, alebo predávajú biopotraviny, povinne podliehajú prísnej kontrole dodržiavania pravidiel. Garantom kontroly je ÚKSÚP, no vykonáva ju poverená organizácia – na Slovensku je to NATURALIS SK (značka SK-BIO-002). Cieľom inšpektorov je garantovať pravosť a dôveryhodnosť bioproduktov pre spotrebiteľov. Kvalitu a neškodnosť produktov však kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Kým sa produkty začnú predávať v „bio“ kvalite, poľnohospodár musí najskôr prejsť obdobím konverzie (min. 2 roky), po ktorom môže získať registrovaný certifikát.

Okrem toho sa podpore ekologického poľnohospodárstva na Slovensku venujú aj občianske združenia: EKOTREND – Zväz ekologického poľnohospodárstva (www.ecotrend.sk ), CEA – Centrum environmentálnych činností Trenčín, Občianske združenie Sosna, atď. Zaujímavé informácie sú tiež dostupné na stránke www.biospotrebitel.sk a ďalších. Celkovo je možné tento trend označiť za perspektívny, aj z hľadiska prístupu v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ktorá presadzuje aj v budúcnosti intenzívnejšiu ochranu životného prostredia a zdravia spotrebiteľov.

Bioprodukty

Obchod s biopotravinami je jedným z najdynamickejších odvetví na svetovom trhu. V krajinách EÚ spotrebitelia utratia za tento druh tovaru, predovšetkým pre detskú výživu, ročne vyše 12 miliárd Euro. Na Slovensku sa trh s bioproduktmi rozbieha len pomaly, hlavne kvôli chýbajúcej podpore a propagácii, nedostatočného poznania a záujmu obyvateľov, ale tiež nevybudovanému systému balenia a finalizácie bioproduktov pre obchod.

V ostatnom čase pomáha realizácii bioproduktov na slovenskom trhu tzv. „predaj z dvora“. Pravidlá ustanovujú nariadenia vlády SR č.352/2009 a č.283/2009. Prostredníctvom neho je možné predávať v malých množstvách výrobky z poľnohospodárskej produkcie, ako napr. zelenina, ovocie, zemiaky, orechy, huby, bylinky, mlieko, mäso z hydiny a domácich králikov, ryby, vajcia, med, zverina, apod. Podmienkou je zmluva so Zväzom Ekotrend Slovakia a najmä dodržiavanie pravidiel hygienického spracovania i predaja. Viac informácií, napr. mapu fariem na Slovensku s týmto predajom, nájdete na stránke www.predajzdvora.sk .

Všetky produkty ekologického poľnohospodárstva sú označované špecifickým logom – tzv. „eurolist“, ktoré ich odlíšia od konvenčnej produkcie. Na Slovensku je produkcia označovaná tiež slovne „vyprodukovaný v ekologickom poľnohospodárstve“, číselným kódom certifikačného orgánu, logom a nepovinne aj textom „bio“ alebo „eko“. Okrem toho sa môžu výrobky označovať aj súkromnými, či lokálnymi logami. Uvádzanie loga na nebalených a dovážaných ekologických výrobkoch je nepovinné. Okrem toho je povinné aj označenie miesta produkcie jednotlivých zložiek výrobkov.